Andalúzsky kôň, vysvetlený

Jedno plemeno, dva názvy

Andalúzsky kôň sa nazýva aj Pura Raza Española, čiže PRE, čo sa do angličtiny prekladá ako Pure Spanish Horse. Španielska asociácia, ktorá vedie plemennú knihu, uprednostňuje španielsky názov, zatiaľ čo veľká časť sveta hovorí andalúzsky a na väčšine miest oba výrazy označujú to isté plemeno. Španielske ministerstvo poľnohospodárstva uznáva túto asociáciu, založenú v roku 1972, ako orgán pre chovateľov a majiteľov na celom svete. Ak čítate program výstavy, ktorý používa jeden alebo druhý názov, opisuje ten istý druh koňa. V oboch prípadoch ide o to isté zviera.

Pomenovaný podľa regiónu

Názov pochádza z Andaluzie, južného španielskeho regiónu, kde sa plemeno vyvinulo, a jeho predkami sú kone Iberského polostrova v Španielsku a Portugalsku. Je blízkym príbuzným portugalského Lusitana. Jeho status samostatného plemena sa datuje do 15. storočia a jeho telesná stavba sa odvtedy len veľmi málo zmenila. Jaskynné maľby zobrazujú kone žijúce na Iberskom polostrove pred desiatkami tisíc rokov, dávno predtým, než plemeno vzniklo.

Kôň pre kráľov a jazdectvo

Počas svojej histórie bolo toto plemeno cenené ako vojnový kôň a medzi šľachtou. Španielsko používalo kone ako nástroj diplomacie a králi po celej Európe jazdili na španielskych koňoch a vlastnili ich. Každý francúzsky panovník od Františka I. po Ľudovíta XVI. si dal zhotoviť jazdecké portréty na koňoch španielskeho typu. Plemeno ovplyvnilo aj ďalšie, vrátane mnohých teplokrvníkov Európy, a dalo svoju krv jazdeckým plemenám v Amerike.

Mnísi a rodokmene

Niektoré z najstarších písomných rodokmeňov v európskej histórii viedli kartuziánski mnísi od 13. storočia, pretože mnísi vedeli čítať a písať. Línia v rámci plemena, kartuziánska, je mnohými chovateľmi považovaná za najčistejšiu. Toto tvrdenie je vecou presvedčenia chovateľov, keďže nie sú známe žiadne genetické dôkazy, ale línia zostáva oddelená a niektorí kupujúci ju uprednostňujú.

Tesné vyviaznutie a obnova

V 19. storočí vojny, choroby a kríženie výrazne znížili stáda a ich počty zostali nízke až do začiatku 20. storočia. Kone boli vo vojne kradnuté alebo rekvirované a jedno stádo bolo ukryté pred inváznymi armádami a neskôr použité na obnovu plemena. Vývoz zo Španielska bol obmedzený až do 60. rokov 20. storočia a odvtedy sa plemeno rozšírilo po celom svete, hoci zostáva pomerne malou populáciou.

Ako vyzerá a ako sa pohybuje

Andalúzske kone sú silne stavané, kompaktné, a predsa elegantné, s dlhým širokým krkom, krátkym chrbtom a dlhou hustou hrivou a chvostom. Najbežnejším sfarbením je sivá, hoci sa vyskytujú aj hnedá a iné. Ich pohyb sa opisuje ako predĺžený, vznešený, rytmický a harmonický. Sú známe svojou obratnosťou a rýchlym učením sa náročných cvikov, ako je zhromaždenie a obraty na zadku.

Povaha

Andalúzske kone sa opisujú ako inteligentné, citlivé a poslušné. Ak sa s nimi zaobchádza s rešpektom, rýchlo sa učia, reagujú a spolupracujú. Táto kombinácia je dôležitá v predstavení, kde kôň pracuje v tesnej blízkosti publika, hudby a tanečníka a kde musia byť jazdcove signály jemné a pokojné. Pokojná povaha je rovnako dôležitá ako atletické schopnosti, keď je publikum len pár metrov ďaleko.

Prečo sa hodí do arény

Kôň, ktorý ochotne zvláda zhromaždený, vznešený pohyb, sa rovnako dobre hodí na drezúru aj na jazdenie v štýle cowboyov. Historicky sa andalúzsky kôň uplatnil v klasickej drezúre, záprahu, býčích zápasoch a pri práci s dobytkom a dnes sa objavuje aj v drezúre, parkurovom skákaní a záprahu. Na predstavení, akým je to v Torremolinos, potvrdzuje plemeno každého koňa organizátor.

Ako ich rozpoznať

Hľadajte klenutý krk, hustú hrivu a chvost, vysoké, zaoblené kroky a pokojný pohľad. Ak chcete vedieť, čo jazdci od koňa žiadajú, slovník vám vysvetlí sprievodca doma vaquera a vysokou školou jazdenia.

Čítajte ďalej: Doma vaquera a alta escuela